"... Dezider Hromec sa pohráva s pavučinkami i so šantivými lúčmi presvetlených borovíc. Zachytáva jas horúceho slnka v trblietajúcej sa rieke, akoby načúval hlasitému chorálu žblnkotajúcich vĺn, zvonivých lúčnych kvetov i stromov šumivých hôr. Jeho snímky sú výrazným rukopisom, sú vysoko tvorivé po kvalitatívnej i estetickej stránke pri využití zákonitostí kompozície, rytmiky svetla a tieňov v určenom priestore preplnenom ovzduším, ktoré životadarne pôsobí na človeka a vzbudzuje v ňom pocity túžby byť v zobrazenej krajine, žiť, pracovať a kochať sa jej krásou. Jeho fotografie sú poéziou, hymnou i majestátom jeho predstáv slovenskej krajiny, s ktorými sa delí s devákom a obdivovateľom jeho diela."